Geológia
Podľa geologického členenia Západných Karpát sa Slanské vrchy radia medzi internidy, teda Vnútorné Západné Karpaty, do pásma východoslovenských neogénnych vulkanitov.
V období mladšieho neogénu a v počiatkoch kvartéru prebiehala na vnútornej strane karpatského oblúka silná vulkanická činnosť, ktorej dôsledkom bol vznik vulkanických pohorí na strednom Slovensku, v severnom Maďarsku, strednom Rumunsku a pásmo pohorí tiahnuce sa z východu Slovenska – Vihorlatské a Slanské vrchy cez juhozápad Ukrajiny na sever a východ Rumunska.
Andezitový a ryolitový vulkanizmus vnútornej strany karpatského oblúka súvisel so subdukčnými procesmi medzi konvergentnými litosferickými doskami. V starších treťohorách na styku africkej a euroázijskej litosferickej doske existovali zvyšky oceánu Tethys. Keď sa africká doska pohla severovýchodným smerom a došlo ku styku s euroázijskou doskou, v dôsledku veľkých tlakov sa sedimenty z morského dna dvihli a vrásnili. Tieto procesy sprevádzal obrovský presun horninových más – príkrovov, čím došlo k vytvoreniu dnešného karpatského horského systému. Severná litosferická doska sa so svojim oceánskym dnom a flyšovými sedimentmi ponorila do hĺbky zemského plášťa kde v oblasti astenosféry vyvolala vznik primárnej bazaltovej magmy. Magma pri výstupe k povrchu v dôsledku oddeľovania kryštálov od taveniny a natavovania okolitých hornín menila svoje bazaltové zloženie na andezitové. Nahromadená andezitová magma v hĺbke 5 až 15 km pod povrchom zeme, bola zdrojom pre vulkanickú činnosť. Začiatkom neogénu dochádzalo na vnútornej strane karpatského oblúka k rozťahovacím procesom a tým sa vytvorili vhodné podmienky pre vulkanickú činnosť. Tieto procesy spôsobili rozpad územia pozdĺž tektonických zlomov. Došlo k vertikálnym pohybom, čím vznikli vystupujúce bloky nazývané hraste a klesajúce bloky – grabeny. Zlomy zasahujúce do hĺbky magmatických krbov sprístupnili magme cestu na povrch. Tak sa stala zdrojom sopečnej činnosti.
Vložky ryodacitových a ryolitových tufov uložené v morských sedimentoch v oblasti mesta Prešov sú záznamom počiatku vulkanickej činnosti na východe Slovenska. Sedimenty odpovedajú veku staršieho neogénu. Ryodacitový a ryolitový vulkanizmus pokračuje aj v obdobiach karpatu a spodného bádenu, charakterizovaný ukladaním popolovopemzových tufov do morských sedimentov. Vulkanická reťaz Slanských vrchov vznikla v sarmate, keď počas naplno rozvinutého andezitového vulkanizmu dochádzalo k ukladaniu morských a neskôr aj sladkovodných sedimentov.
Menšie a stredné andezitové stratovulkány sú budované najmä lávovými prúdmi pyroxenických andezitov striedanými pyroklastikami a epiklastickými vulkanickými horninami (brekcie, konglomeráty, pieskovce). V stredoch vulkánov sú odkryté intrúzie (štoky, dajky) a lávové neky.
Slanské vrchy tvoria pyroklastické vulkány a menšie stratovulkány. K najvýznamnejším stratovulkánom na severe patrí zlatobanský stratovulkán a na juhu sú to stratovulkány Makovica, Strechový vrch, Bogota a pri maďarskej hranici je to Veľký Milič.
Slanské pohorie je zložené z ryolitov, ryolitových tufov a aglomerátov, andezitov a andezitových tufov a aglomerátov. V podloží sopečných hornín sa nachádzajú neogénne sedimenty, s nimi aj tufity. Koncom neogénu došlo k takej erózii starších sopiek, že sa vytvoril plochý reliéf z vrcholmi z odolnejších hornín. Tento reliéf sa v mladšom neogéne rozlámal, v dôsledku čoho niektoré kryhy poklesli a iné sa dvihli. Následná sopečná činnosť počas pliocénu vyplnila prepadliny a vytvorila nové sopečné kopce, ktoré boli neskôr tiež porušené eróziou. Odolnejšie andezitové prúdy v zníženinách tvoria dnes najvyššie vrcholy.
Zvetrávaním prúdov pyroxenických andezitov došlo k vytvoreniu bralných útvarov, ktoré sú typické pre celé Slanské pohorie. Rýchle rozrušovanie andezitov a ich brekcií spôsobilo tvorbu kamenných morí, ktoré nájdeme na úpätí pohoria.
Slanské vrchy - východoslovenské neovulkanity