Baníctvo

    Sopečná činnosť bola sprevádzaná hydrotermálnymi procesmi, ktoré vyvolali lokálnu premenu hornín ako napríklad pyritizáciu, chloritizáciu a kaolinizáciu. V dôsledku týchto zmien vznikali na území rudné aj nerudné ložiská nerastov s vyššou koncentráciou, čím sa stali predmetom baníckej činnosti. V sledovanom území prebiehala banská činnosť na viacerých miestach v závislosti od výskytu týchto nerastných surovín. Hlavnými ťaženými surovinami boli opál, ortuť, drahé kovy a iné nerasty.

OPÁL

    Ťažba opálu na tomto území vzhľadom k jej intenzite sa dá považovať za najrozsiahlejšiu spomedzi všetkých ťažených surovín. K objaveniu drahých opálov prispelo povrchové hľadanie rumelky.

    Opál bol tovarom priekupníkov a neskôr o neho prejavili záujem aj obchodníci, ktorý ho považovali za vzácny klenot. Aby obchodníci zvýšili jeho hodnotu, začali ho označovať ako „opál orientálny“.

    Dubnický opál bol veľmi vysoko hodnotený a považovaný za jedinečný. Z roku 1517 pochádza prvá zmienka o úradnom povolení na kutanie opálov v Uhorskom kráľovstve. V 17. storočí drahý opál bežne ťažili ťažiari, ktorým sa v tejto činnosti nemohlo prekážať, čo bolo uvedené v banských predpisoch.

    Na Dubníku bolo jediné nálezisko tohto drahokamu na Slovensku v ťažiteľnom množstve. Zároveň boli bane na Dubníku svojho času, až do objavenia nálezísk v Austrálii a Mexiku v 19. storočí jediným ťaženým náleziskom opálu vo svete. Významné sú aj tým, že je to najstaršie ložisko na svete, na ktorom sa ťažil opál v takom veľkom rozsahu banským spôsobom.

    Dubnícky opál bol vzácny najmä pre svoju nádhernú opalizáciu. V polovici 19. storočia na Dubníku fungovala aj brusiareň opálov. Banskú osadu Dubník obývali kedysi baníci, brusiči opálov a banskí úradníci. Dnes v osade stojí jediná pôvodná budova Banícky dom. Brusiareň bola zbúraná v roku 1990. Nad osadou sa nachádza aj monolit, ktorý venovali baníci Emme Goldschmidtovej. Počas vlastníctva baní rodom Goldschmidtovcov zaznamenali bane svoj najväčší rozmach.

    Asi 150 rokov v období od 1771 do 1922 boli hlbinné bane na ložisku Libanka v neustálej prevádzke. Bolo to obdobie vzostupu banskej činnosti. Opál sa hlbinne dobýval na viacerých ložiskách, ale najvýznamnejšia bola už spomínaná Libanka a ložisko Šimonka. Ťažba opálu na Dubníku sa v roku 1922 skončila definitívne.

    V roku 1775, v koryte potoka Olšavka tu bol nájdený najväčší exemplár opálu z tejto oblasti. Jeho rozmery sú 13 x 7 x 7 cm a jeho hmotnosť je 594 gramov. Dostal pomenovanie „Harlekýn“ alebo „Vienna Imperial Opal“ a je uložený v mineralogickej zbierke vo Viedenskom prírodovednom múzeu. Na prelome 19. a 20. storočia bola jeho hodnota vyčíslená na 700 000 viedenských zlatých. Dnes je ohodnotený na 500 000 amerických dolárov.

Vienna Imperial Opal

    Názov opálu pochádza z románskeho slova opalus, čo je polatinčená podoba slova upala s významom „drahokam“. Opál je amorfný minerál, chemicky hydratovaný oxid kremičitý a jeho vzorec je SiO₂.nH₂O. Vzniká vyzrážaním z roztokov bohatých na SiO₂ pri nízkych teplotách. Ako minerálny druh je to najrozšírenejší typ šperkárskej suroviny na Slovensku a to čo do množstva, kvality aj druhovosti. Drahokamové kritériá spĺňa len drahý opál, ostatné odrody patria do skupiny ozdobných kameňov. Na Slovensku je známych 140 výskytov opálov, spracovateľský význam má asi 40 z nich, no najvýznamnejšia odroda pochádza z oblasti Červenice – Dubníka. Je známy najmä svojou krásnou opalescenciou.

    Opál má rôzne odrody, v zásade rozlišujeme drahý opál a opál obecný. Drahý opál podľa priesvitnosti a farby delíme na: biely, čierny, kryštálový, ohnivý (mexický), gelovitý (vodný), boulder opál, opál matrix (opál v základnej hmote). Podľa tvaru, veľkosti a vzoru farebných škvŕn delíme drahý opál na: harlekýn (mozaikový), plamenný, blýskavý a hviezdny (pinpoint) opál. Podľa odtieňa hry farieb sa delí drahý opál na lechosos opál a páví opál. Podľa typu hry farieb podobných optickým javom: hviezdny opál a opál mačacie oči. Klasifikácia podľa textúry: opalizovaná lastúra, opalizované drevo, opalizovaná kosť.

    Obecný opál klasifikujeme podľa vzhľadu na: machový opál, kašolong, prazem, hydrofán (magický kameň), girasol, hyalit (sklený opál). Drahokam môže byť priezračný, polopriezračný, priesvitný, polopriesvitný a matný.

ORTUŤ

    Približne 800 metrov na severozápad od Dubníka sa nachádza ortuťové ložisko Dubník. Rumelka bola prvým nerastom, ktorý sa začal na tomto území ťažiť a na ložisku jej ťažba prebiehala od 15. do konca 18. storočia. Písomná dokumentácia informuje o baníctve na ortuť v Červenici ako o najstaršom na území Slovenska. Na prelome 60-tych a 70-tych rokov minulého storočia sa tu uskutočnil vyhľadávací geologický prieskum, ktorým sa otvorilo a podrobne preskúmalo monominerálne ortuťové ložisko Dubník. V zásobe je viac ako 1000 ton kovu, no ložisko sa neťažilo a je konzervované. Rumelka sa tu nachádza vo forme impregnácií s pyritom a markazitom a tiež v podobe žiliek hrubých do 1,5 mm.

DRAHÉ A FAREBNÉ KOVY

    Prvé zmienky o ťažbe drahých a farebných kovov v blízkosti Zlatej Bane sú z 15. storočia. V 17. a 18. storočí rozkvitala ťažba Pb-Zn rúd a zlata. Táto ťažba bola ukončená začiatkom 19. storočia. V Zlatej Bani sa zistilo asi 30 výskytov polymetalických a antimónových rúd.

    V 70-tych rokoch minulého storočia bolo potvrdené hĺbkové pokračovanie žilných štruktúr, ktorých povrchové časti sa ťažili v minulosti. K zrušeniu všetkých prieskumných prác na lokalite došlo po roku 1989.

    Mineralizácia zlatobanského rudného poľa sa viaže na sedimenty a ryolitové vulkanostatiká spodného miocénu a vrchného bádenu a taktiež na komplex dioritových porfyritov vrchného bádenu a vrchného sarmatu. Z minerálov tu najväčšie zastúpenie má sfalerit, galenit, pyrit, menšie zastúpenie má chalkopyrit a pyrotín.

    Po okrajoch Zlatobanského vulkánu sa nachádza aj antimónová ruda, ktorá bola v minulosti ťažená na ložiskách Jozef a Gašpar. Priebeh antimónových žíl je nepravidelný a ich mocnosť dosahuje približne 20 cm. Zarudnenie zasahuje do hĺbky asi 80 metrov. Nový prieskum týchto ložísk z rokov 1957 až 1960 nepotvrdil výskyt nových zásob.

    Z drahých kovov má najväčší význam a rozšírenie zlato, ktoré vo forme žíl a žilníkov vystupuje v centre Zlatobanského stratovulkánu spolu s polymetalickým zarudnením. Samostatne zlato vystupuje vo forme zlatiniek v pripovrchových častiach ložiska. Tu sa nachádza s obsahom striebra, obsah zlata do hĺbky klesá.