Hermanovské skaly 

Geografická pozícia

    Hermanovské skaly nájdeme na východnom úpätí Slanských vrchov, v údolí Starého potoka juhozápadne od obce Hermanovce nad Topľou, v okrese Vranov nad Topľou v Prešovskom samosprávnom kraji. Prístup k skalám je z obce Hermanovce nad Topľou po modro značenej turistickej trase.

Geografické koordinátory

Severná zemepisná šírka:                48° 58.038´´   

Východná zemepisná dĺžka:              21° 29.044´´

Charakteristika miesta

    Hermanovské skaly sú tvorené najväčším andezitovým skalným útvarom v Slanskom pohorí. Tvoria ich dva hlavné andezitové komplexy nazývané Havrania a Sokolie skaly. Steny skál dosahujú miestami výšku až 80 metrov, dĺžka skál dosahuje až 150 metrov. Vznikli eróziou a zvetrávaním málo odolných hornín, čím umožnili odolnejším horninám vystúpiť na povrch. Vďaka týmto fyzikálnym procesom vznikli naozaj pozoruhodné prírodné útvary. Miestny názov pre tento skalný útvar je Čertova brána.

Vybraná lokalita prezentuje

    Najrozsiahlejší skalný komplex Slanských vrchov s reliktnými rastlinnými spoločenstvami, s optimálnymi podmienkami pre hniezdenie dravých vtákov a výskytom zriedkavých druhov živočíchov.

Chronostratigrafia

    Kenozoikum, Terciér, Neogén, Stredný sarmat, formácia Lysá Stráž – Oblík

Popis voľným okom

    Sokolie skaly sú kolmé s minimálnou vegetáciou, Havrania skala pripomínajúca svojimi tvarmi ženu, ktorá si túli dieťa je pokrytá hrubou vrstvou machov. Južné svahy sú bez vegetácie len malé terasy sú pokryté trávnatým porastom. Severné steny sú pokryté hrubou vrstvou machov. Ujala sa tu aj čučoriedka, ktorá tu rastie v hustých porastoch a papraďorast sladič obyčajný. Vzácne sa tu vyskytuje aj zákonom chránený plavúň chvostník jedľovitý. Zo vzácnych druhov flóry tu nájdeme aj telekiu ozdobnú alebo na rovných plochách vrcholov skál rastúcu taricu skalnú. Vyskutuje sa tu aj karpatský endemit skalnica horská karpatská. Zaujímavosťou sú  zakrpatené, zo štrbín porušeného andezitu vykúkajúce brezy biele, duby, buky, jarabina vtáčia, zemolez obyčajný. Hojné zastúpenie tu má aj chránená jašterica múrová, ktorá tu má severnú hranicu svojho rozšírenia. Skaly sú dôležitým hniezdiskom vzácnych dravcov a sú ukážkou nádherného spoluhniezdenia krkavca a sokola rároha. Hermanovské skaly sú zároveň nádherným výhľadovým miestom, z ktorého je krásny pohľad na blízky Oblík a Šimonku.

Geologický popis

   Skalné útvary vo vulkanitoch sa tvorili počas dlhých geologických období od neogénu v terciéri, keď zvetrávaním, erozívnou činnosťou a ďalšími fyzikálnymi procesmi neskôr v kvartéri došlo k formovaniu týchto hornín. Menej odolné horniny sa zvetrali a celistvé ostali najmä odolnejšie horniny, ktoré vystúpili na povrch a vytvárali ostré hrebene a reliéfy bizarných tvarov. Tak tieto odolné horniny vytvorili podobu dnešných skalných útvarov, ktoré dosahujú nadmorskú výšku 627 metrov. Hermanovské skaly tvorí vysoká a členená skalná stena na jednej a ihlanovitý kužeľ na druhej strane údolia potoka.

Porovnanie s inými lokalitami

    Najbližší skalný masív podobného charakteru sa nachádza juhovýchodne od Hermanovských skál v blízkosti obce Zámutov. Zámutovské skaly sú taktiež súčasťou prírodnej rezervácie približne rovnakej rozlohy.

Stupeň ochrany

    Hermanovské skaly majú výmeru 33,07 ha a v roku 1980 boli vyhlásené za prírodnú rezerváciu, v ktorej platí 5. stupeň ochrany. Okrem samotných skál sú predmetom ochrany aj svahy po oboch stranách Starého potoka.

Pridružené hodnoty daného objektu

   Priamo pod Hermanovskými skalami sa nachádza veľmi zaujímavé Údolie obrov, charakteristické výskytom veľkých skalných útvarov a známou Obriou stopou opradenou mnohými legendami. Modrá turisticky značená trasa od Hermanovských skál vedie ďalej k známemu andezitovému vrchu Oblík, ktorý dostal pomenovanie podľa svojho charakteristického oblého tvaru.