Dubnícke opálové bane - kutisko Dubník
Geografická pozícia
Kutisko Dubník sa nachádza pri osade Dubník v opálových baniach na severe Slanských vrchov, približne 4 km od obce Červenica v okrese Prešov.
Geografické koordinátory
Severná zemepisná šírka: 48° 54.595´´
Východná zemepisná dĺžka: 21° 27.839´´
Charakteristika miesta
Kutisko tvorí niekoľko opustených štôlní v zalesnenom prostredí. Návštevníkov sprevádza po kutisku Opálový náučný chodník kutisko Dubník, ktorý niekoľkými tabuľami prezentuje Šikmú, Dlhú, Veľkú a Malú dobývku na kutisku s jednotlivými štôlňami.
Vybraná lokalita prezentuje
Zachované banské štôlne jedného z najvýznamnejších revírov Dubníckych opálových baní neďaleko bývalého administratívneho centra ťažby drahého opálu – osady Dubník.
Chronostratigrafia
O začiatkoch dobývania na Dubníku nie sú písomné záznamy. Náhodné hľadanie opálov začalo v 11. – 12. storočí, ale skutočná ťažba bola zahájená v druhej polovici 18. storočia.
Popis voľným okom
Náučný chodník kutisko Dubník má približne 400 metrov. Okrem úvodného panelu obsahuje ďalších desať panelov pri jednotlivých štôlňach. Začína sa Šikmou dobývkou, ktorá je najväčšia na tomto kutisku. Jej dĺžka je 40 m, maximálna hĺbka je 8,3 m a objem vyťaženej horniny je 640 m3. V ľavej časti čela Šikmej dobývky sa nachádza štôlňa Eduard a v pravej časti je štôlňa Miloš. Tieto prieskumné štôlne majú dĺžku 10 a 13 metrov. Najdlhšou dobývkou je Dlhá dobývka, ktorá má 80 metrov. Jej priemerná šírka je 1,6 m a priemerná hĺbka je 2,3 m. Objem vyťaženej horniny je 300 m3. Ďalšou v poradí je Veľká dobývka, ktorá má dĺžku 43 metrov, priemernú šírku 1,8 m a priemernú hĺbku 4,6 m. objem vyťaženej horniny je väčší ako 350 m3. V strede Veľkej dobývky sa nachádza prameň sv. Barbory - patrónky baníkov, ktorý bol odvodňovaný cez Strednú prieskumnú štôlňu. Táto štôlňa sa nazýva aj štôlňa Stanislav a je dlhá 14 m. Vrchná prieskumná štôlňa, inak nazývaná aj Otília je najvyššie položenou štôlňou celého kutiska. Má 8 metrov a je pokračovaním malej dobývky, na ktorú je napojená. Najmladšia štôlňa na kutisku je Hali štôlňa, známa aj ako Východná prieskumná štôlňa. Má 12 metrov. Pri tejto štôlni je možné vidieť pozostatky po použití strelného prachu ako trhaviny.
Len pár metrov ďalej popri asfaltovej ceste sa nachádza starý banícky dom z roku 1845, ktorý slúžil ako ubytovanie pre baníkov.
Geologický popis
Územie kutiska Dubník je po geologickej stránke budované najmladšími produktmi vulkanickej činnosti v oblasti zlatobanského stratovulkánu. Sú to pyroxenicko-amfibolicko-biotitické andezity s rádiometrickými vekmi 10,6 – 10 mil. rokov z obdobia vrchného sarmatu až spodného panónu. Andezit je sivej až svetlosivej farby, má výraznú všestranne zrnitú textúru a nepravidelný brekciovitý rozpad. Jeho štruktúra je porfyrická a výrastlice plagioklasu, biotitu, hypersténu a amfibolu tvoria až 60 % horniny.
Porovnanie s inými lokalitami
Len pár minút odtiaľto sa nachádza komplex banských štôlní v revíri Libanka, ktorý bol najväčším revírom v Dubníckych baniach.
Stupeň ochrany
Banské priestory sú súčasťou historicky významného komplexu Dubníckych opálových baní.
Pridružené hodnoty daného objektu
Neďaleko kutiska Dubník sa nachádza bývala banícka osada Dubník, značenou turistickou trasou je spojené aj s banským revírom Libanka, ktorý bol najväčším revírom opálových baní na Dubníku. Severným smerom vedie značená trasa k najvyššiemu vrchu Slanských vrchov Šimonke a severozápadným smerom sa nachádza obec Zlatá Baňa, ktorá má banskú históriu.