Dubnícke opálové bane - revír Libanka
Geografická pozícia
Dubnícke opálové bane sa nachádzajú na severe Slanských vrchov, sú vzdialené asi 3 km na sever od obce Červenica a 7 km juhovýchodne od obce Zlatá Baňa v Prešovskom okrese.
Geografické koordinátory
Severná zemepisná šírka: 48° 54.287´´
Východná zemepisná dĺžka: 21° 27.504´´
Charakteristika miesta
Banské priestory Dubníckych opálových baní sú situované v okolí osady Dubník, a to najmä v oblasti Libanky, medzi Libankou a Tancoškou, na Malej Šimonke a ďalších vzdialenejších miestach.
Banský revír Libanka je najväčším a najznámejším revírom Dubníckych opálových baní, ktoré predstavujú unikát s mimoriadnou hodnotou. Je to významné kultúrne dedičstvo, ktoré prezentuje spôsob ťažby, život nájomcov baní a život ľudí, ktorí tu kedysi pracovali.
Na Dubníku bolo jediné nálezisko tohto drahokamu na Slovensku v ťažiteľnom množstve. Zároveň boli bane na Dubníku svojho času, až do objavenia nálezísk v Austrálii a Mexiku v 19. storočí jediným ťaženým náleziskom opálu vo svete. Významné sú aj tým, že je to najstaršie ložisko na svete, na ktorom sa ťažil opál v takom veľkom rozsahu banským spôsobom.
Vybraná lokalita prezentuje
Zachované unikátne opustené banské štôlne najväčšieho banského revíru Dubníckych opálových baní, významné zimovisko vzácnych druhov netopierov.
Chronostratigrafia
Začiatok dobývania opálov na Dubníku nie je známy, pretože o ňom neexistujú žiadne písomné dôkazy. Primitívna ťažba tu pravdepodobne prebiehala už v 11. – 12. storočí, bolo to však len náhodné hľadanie. Skutočná ťažba sa tu začala až v druhej polovici 18. storočia.
Popis voľným okom
Systém štôlní na Libanke má dĺžku približne 20 km. Nachádza sa asi 1 km juhozápadne od osady Dubník. Celý systém zaberá plochu približne 400 x 800 metrov. Povrchová časť je pokrytá množstvom vchodov do týchto štôlní a haldami, ktoré sú tiež dôkazom banskej činnosti. Miestami sa vyskytujú aj banské ryhy, dôsledky povrchovej ťažby. Najväčšími sú Veľký a Malý kaňon.
Revír Libanka tvoria štôlne Stredný Karol, Horný Karol, Horný Ján, Leštiny, Spodný Ján, Vrchná Bučina, Karol, Apolónia, Baska, Nižná Bučina, Paulína, Vrchný Ľudovít, Spodná Paulína, Kutačka Karol, Kráľov Laz, Stredný Ľudovít, Fridrich, Kutačka Richard, Ľudovít, Kutačka Ľudovít, Richard, Emília, Jozef, Viliam a šachty Jozef a Fekü. Štôlne sú väčšinou krátke a slepé, pretože vznikali pri neúspešných pokusoch o ťažbu. Na hlavný systém je napojených iba niekoľko štôlní. Mnoho z vyústení na povrch je dnes zavalených a zavalené sú aj ich prepojenia na hlavný systém. Niektoré časti štôlní sú zatopené. Najnižším nezatopením poschodím je štôlňa Viliam, nad ňou je štôlňa Jozef, ktorej portál sa nachádza hneď pod asfaltovou cestou vedúcou z obce Červenica do Zlatej Bane. Portál štôlne Jozef bol najpoužívanejším vchodom do systému Libanka. Zo štôlne Jozef pokračuje menšia vetva, ktorú tvorí štôlňa Richard s vyústením Prieskumný Richard a Horný Richard. Ďalšiu úroveň tvorí štôlňa Ľudovít, nad ňou Fridrich a ešte vyššie je Paulína. Nad Paulínou je štôlňa Apolónia a Leština. Najvyššie poschodie tvorí štôlňa Karol. V revíri je niekoľko miest, ktoré majú vlastné pomenovania ako napríklad Opálová kaplnka alebo Gizelina kaplnka, ktoré pochádzajú z čias baníkov. Opál sa v hornine vyskytoval v náhodných zhlukoch nazývaných hniezda, teda aj ťažba prebiehala náhodným systémom, čo je vidno najmä vo vyšších poschodiach. Nižšie poschodia boli dobývané novšími technológiami, teda mali tvar tunela, ktorým mohli prechádzať vozíky na odvoz hlušiny.
V banských priestoroch sa nachádzajú aj limonitové kvaple. Najväčší limonitový stalagmit Veľký Mauglí má výšku jeden meter a je na úrovni štôlne Paulína. Jedna zo štôlní je razená bokom od ostatných, jej dĺžka je asi 200 metrov a na jej konci sú vyzrážané kryštály minerálov. Chodba je podľa prevládajúcich sýtooranžových alunogénov pomenovaná Alunogénka. Štyri poschodia v celkovej dĺžke 5 km sú zaplavené priezračnou vodou. Zachovalá je šachta Fedü, ktorá mala pôvodne hĺbku 117 metrov. Dnes má asi 35 metrov. Štôlňa Viliam bola donedávna používaná ako hlavný vchod prehliadky banských priestorov pre návštevníkov.
Geologický popis
Územie Libanky je po geologickej stránke budované horninami spodného sarmatu, ktoré sú zastúpené zlatobanskou formáciou. Významnou stavebnou zložkou juhovýchodnej časti prechodnej vulkanickej zóny zlatobanského stratovulkánu sú lávové prúdy sivého, prevažne sivohnedého strednoporfyrického andezitu. Tento andezit má nepravidelný blokový rozpad, je zbrekciovatený s náznakmi hrubolavicovitej odlučnosti.je pórovitý a celistvý. Má porfyrickú štruktúru s hyalopilitickou, pilotaxitickou a trachytickou základnou hmotou. Výrastlice sú tvorené plagioklasom, augitom a hypersténom. Z časti tu zasahujú aj epiklastické brekcie pyroxenických andezitov sivej a tmavosivej farby. Sú ostrohranné s variabilnou veľkosťou.
Porovnanie s inými lokalitami
Revír Libanka je najväčším a najvýznamnejším revírom Dubníckych opálových baní, ktoré predstavujú svetový unikát. Druhým najvýznamnejším revírom je revír Šimonka, ktorý sa nachádza 1,5 km severne od osady Dubník a jeho dĺžka je 2500 až 3000 metrov. Ďalšími revírmi sú: revír Remety, Dubník, Tancoška, Čolo, Paseky, Kameň, Prítok.
Stupeň ochrany
V oblasti revíru Libanka bol v roku 1964 vyhlásený chránený areál Dubnícke bane a jeho rozloha je 6 ha. Predmetom ochrany je aj významné zimovisko 16 druhov netopierov v celkovom počte okolo 4000. V oblasti chráneného areálu platí 4. stupeň ochrany.
Pridružené hodnoty daného objektu
Neďaleko revíru Libanka sa nachádza Opálový náučný chodník kutisko Dubník, severným smerom vedie značená turistická trasa k Šimonke, najvyššiemu vrchu Slanských vrchov a len 7 km severozápadne leží obec Zlatá Baňa, ktorá má za sebou významnú banskú minulosť.