Klauzúra - Zlatá Baňa

    Nachádza sa v centre obce Zlatá Baňa a je to priehradný múr bývalej umelej priehrady. Bol postavený v rokoch 1819 – 1821 na hornom toku potoka Delňa a slúžil na zadržiavanie vody za účelom splavovania dreva do Solivaru. Hrádza bola postavená z drevenej konštrukcie spevnenej ílom.

    Keďže sa zásoby dreva v okolí Solivaru vyčerpali, bolo nutné začať ťažiť v lesoch na Sigorde. V 17. storočí rozhodla o výstavbe prvého plavebného kanála z obce Dulova Ves komisia cisárskej dvornej komory. Zmena výrobného programu na získavanie soli výlučne varením vyžadovala zefektívnenie splavovania dreva a tak bol v 19. storočí smerovou a výškovou úpravou koryta potoka vybudovaný druhý plavebný kanál, ktorý viedol zo Zlatej Bane a mal dĺžku 18,9 km. Spolu s ním bola vybudovaná aj priehrada v Zlatej Bani. Výstavba trvala od roku 1819 do roku 1821. Trasa plavebného kanála prekonávala prevýšenie 515 m, čo si vyžadovalo vybudovanie zárezov, násypov, premostení a akvaduktov.

    Tento plavebný kanál bol v roku 1917 zrušený a nahradený úzkokoľajnou lesnou železnicou pre odvoz dreva. Železnica križovala dnešnú štátnu cestu tesne pri hrádzi bývalej vodnej nádrže Sigord. Úzkokoľajka viedla pravým brehom nádrže k potoku Delňa smerom k Zlatej Bani. Vagóny boli ťahané parnou lokomotívou alebo koňmi a dolu boli spúšťané samospádom za stáleho brzdenia a piesku sypaného na koľajnice. K máju 1928 sa uvádza dĺžka koľají 25845,9 m. V prevádzke bola do rokov 1945-55 keď sa zrušila ako nerentabilná po tom, čo bola postavená cesta z Kokošoviec do Zlatej Bane. Jej úsek od Solivar po Sigord bol neskôr prebudovaný na pioniersku železničku, ktorá však bola v prevádzke iba rok.